Napísal: Jana Briatková Olšová & Peter Briatka
Uverejnené: 29. júla 2023
Kedy sa stretávame so stavebnotechnickým prieskumom? Na čo je dobrý? Čo je jeho obsahom? Kto je objednávateľom? V tomto článku si zodpovieme všetky tieto otázky. Snáď poskytneme aj dostatok informácii na to, aby ste si sami vedeli zodpovedať prípadné iné otázky.
V úvode by sme mali striktne odlíšiť stavebnotechnický prieskum od pasportizácie stavby a od technického auditu stavby. V širšom kontexte sa v laickej verejnosti tieto pojmy zamieňajú ako synonymá. Opak je však pravdou. Veľmi zjednodušene možno pasportizáciu stavby vysvetliť ako zdokumentovanie stavu celej stavby, objektu alebo nejakej konštrukcie stavby k určitému dátumu, a to prevažne v súvislosti s pozorovaním vplyvov okolia na túto stavbu, objekt alebo konštrukciu. Zvyčajne sa jedná o negatívne vplyvy výstavby v susedstve a pod. [21]
Technický audit stavby sa zvyčajne spracováva pre účely plánovania väčšej investície do nehnuteľnosti. Účelom je poskytnúť investorovi prehľad o technickom stave stavby vrátane technológií, označiť konštrukcie, ktoré bude potrebné opraviť a odhadnúť náklady na opravu, prípadne aj sa časovým horizontom, kedy by sa mala uskutočniť. To sa stáva vstupom pre obchodný plán investora a hodnotenie atraktívnosti investície.
Stavebnotechnický prieskum (v článku v Buildustry 2/2020) je činnosť, ktorá sa venuje stavbe, objektu alebo konštrukcii, ktorej skutočnú skladbu alebo vlastnosti je potrebné podrobne spoznať. Je preto možné, že sa spracováva aj ako súčasť pasportizácie alebo technického auditu. Sú to však ojedinelé prípady. V prevažnej väčšine situácií sa spracováva pred rekonštrukciou, adaptáciou alebo modernizáciou stavby. Zvlášť vtedy, pokiaľ projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia nie je dostupná alebo nie je dôveryhodná. Stretávame sa s ňou hlavne vo fáze prípravy projektovej dokumentácie.
Dokumentácia v stupni pre územné rozhodnutie (DUR) vychádza zo základnej geometrie, rozmerov a nepotrebuje riešiť presné skladby konštrukcií, konštrukčné riešenie ani kvantifikovanie búracích prác a vzniknutého odpadu. To sa však vyžaduje od projektovej dokumentácie v stupni pre stavebné povolenie (DSP), hlavne ak sa spracováva v podrobnostiach pre realizáciu stavby. Tu už je dôležité overiť si predpoklady, s ktorými sa spracovala DUR a práve tu nastupuje na scénu stavebnotechnický prieskum. Jeho výsledky využíva projektant. Objednávateľom teda spravidla býva projektant. V niektorých prípadoch môže byť objednávateľom vlastník stavby, resp. investor. Rozhodujúci je obsah zmluvy/zadania medzi investorom a projektantom. Je to vec zmluvnej voľnosti ich dojednania. Ak má investor pocit, že stavebnotechnický prieskum vie zabezpečiť a skoordinovať vo vlastnej réžii, nič mu v tom nebráni. Z početných skúseností môžeme konštatovať, že je to náročnejšia a zvyčajne aj dlhšia a drahšia cesta. Konkrétna špecifikácia rozsahu stavebnotechnického prieskumu sa nezriedka mení a dopĺňa tzv. za pochodu. Priamo počas prieskumu sa zisťujú skutočnosti, ktoré ovplyvňujú projekčné práce a potvrdzujú alebo vyvracajú nejaké pôvodné predpoklady. Ak sa komunikujú priamo sa projektantom šetrí sa čas a čas sú peniaze. Ak sa výsledky odovzdávajú investorovi a tí ich chcú ucelene a na záver napríklad, aby mali pod kontrolou fakturáciu, k projektantovi sa dostanú s odstupom času. Následne sa zvolávajú videokonferencie, stretnutia, mailuje sa a vyjasňujú sa zistenia. Tie často vedú k dopytu na investora, aby doplnil rozsah prieskumu o ďalšie práce/sondáže a skúšky… Ten vyžiada cenovú ponuku, vystaví objednávku a ako sme hovorili – stráca čas a peniaze.
Nebránime sa ani tomuto, no po skúsenostiach na to už bude upozorňovať. Áno, aj my sa učíme na vlastných chybách.
Na čo je stavebnotechnický prieskum dobrý? Ako sa už dalo vycítiť z predchádzajúceho textu, poskytuje odpovede na otázky týkajúce sa skutočnej skladby jednotlivých konštrukcií. Môžeme si pod tým predstaviť napríklad, zistenie skutočnej skladby stropov a podláh, striech, obvodových plášťov a pod. Nekončí sa len pri určení hrúbok. Význam má aj prieskum vlhkostného stavu (tzv. hygrotermálnych vlastností), objemových hmotností a pod. Napríklad pórobetónové plášte majú rôzne objemové hmotnosti – v intervale cca 300 – 700 kg/m3. Od nich sa môže odvodiť aj predpokladaná pevnosť v tlaku, resp. pevnostná trieda (ak sa neskúša samostatne) a samozrejme to vplýva aj na množstvo odpadu (a poplatky za skládkovanie) ak sa má pórobetón vybúrať a zlikvidovať. Okrem toho sa v rámci skladieb napríklad striech overuje aj množstvo hydroizolačných asfaltových pásov. V prípade podozrenia sa tiež vykonáva prieskum pre klasifikovanie budúceho odpadu, na prítomnosť dechtu, azbestu, nepolárnych extrahovateľných látok (NEL) alebo ťažkých kovov. V rámci skladieb sa sondami kontrolujú aj použité konštrukčné detaily, napríklad uloženie panelov v streche, kotvenie predsadených alebo samonosných plášťov budovy ku skeletu (spôsob a stav kotevných prvkov) a pod. Rovnakým spôsobom – sondážami sa kontrolujú niektoré potenciálne problematické konštrukcie, napríklad podozrivo zatečené stopy, trhliny v niektorých konštrukciách atď. Hlavne, ak sa jedná o stavby budované v ére socializmu nie je niečím výnimočným, že sa niektoré typizované prvky alebo riešenia na stavbe pozmenili. Cieľom je odhaliť ich a upozorniť na ne. To súvisí aj s kontrolou nosných konštrukcií. Tie sa zvyčajne kontrolujú v tom duchu, či sa projektované (najmä prefabrikované) prvky zhodujú s tými skutočne použitými na stavbe. V prípade monolitických konštrukcií sa kontrolujú mechanické vlastnosti betónu a deteguje sa poloha, priemer a druh použitej výstuže. Súčasťou je kontrola prípadného korózneho napadnutia výstuže alebo splnenie predpokladov pre koróziu, tj. strata pasivačnej schopnosti. V prípade oceľových konštrukcií sa kontrolujú rozmery/dimenzie prvkov, počty spojovacích prostriedkov, stav spojov a pod.
Konkrétny obsah je predmetom zadania a špecifík stavby. V ostatnom sa pridružilo aj meranie plošnej distribúcie vlhkosti v stene suterénu. Pôvodným zámerom bolo overiť, či je hydroizolácia zhotovená správne. To by si vyžiadalo kopanú sondu s hĺbkou cca 4 ma búranie prímurovky. Pre zjednodušenie a zníženie nákladov sme pristúpili k nedeštruktívnemu meraniu, z ktorého vyplynulo, že v rámci DSP sa celá stena navrhne na sanáciu novou hydroizoláciou a zrejme aj drenážou od strany svahu.
Istotne ste postrehli, že tak ako aj v bežnej diagnostickej praxi, aj tu najskôr uplatňujeme neinvazívne metódy a až následne sondáže a invazívne/deštrukčné zásahy [20]. Dobrým reprezentantom sú elektromagnetické metódy detekcie polohy výstuže, napr. GPR (z angl. Ground Penetrating Radar) alebo Profometer (viac v článku v Buildustry 3/2017). Umožňujú, špeciálne ich kombináciou, elegantne prezrieť železobetónové konštrukcie, určiť polohu výstuže (v článku v Buildustry 4/2017) a s istou presnosťou aj jej priemer a hrúbku krycej vrstvy. Samozrejme, majú isté obmedzenia a špecifiká. Tomu sa však bude venovať samostatný článok.
Ak máte akékoľvek otázky, alebo dopyty, kľudne sa ozvite cez kontaktný formulár alebo priamo na email info@briainvenia.sk.
Citované a súvisiace dokumenty
[1] STN 42 0139 Tyče na výstuž do betónu. Technické dodacie predpisy
[2] STN 73 1317 Stanovenie pevnosti betónu v tlaku
[3] STN 73 1373 Tvrdomerné metódy skúšania betónu
[4] STN 73 2011 Nedeštruktívne skúšanie betónových konštrukcií
[5] STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky
[6] STN 73 2902 Vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy (ETICS). Navrhovanie a zhotovovanie mechanického pripevnenia na spojenie s podkladom
[7] STN EN 1504-2 Výrobky a systémy na ochranu a opravu betónových konštrukcií. Definície, požiadavky, riadenie kvality a hodnotenie zhody. Časť 2: Systémy na ochranu povrchu betónu
[8] STN EN 10027-1 Systém označovania ocelí. Časť 1: Značky ocelí
[9] STN EN 12390-3 Skúšanie zatvrdnutého betónu. Časť 3: Pevnosť v tlaku skúšobných telies
[10] STN EN 12390-7 Skúšanie zatvrdnutého betónu. Časť 7: Objemová hmotnosť zatvrdnutého betónu
[11] STN EN 12524 Stavebné materiály a výrobky. Tepelnovlhkostné vlastnosti. Tabuľkové návrhové hodnoty.
[12] STN EN 13791 Stanovenie pevnosti betónu v tlaku v konštrukciách a v betónových prefabrikátoch
[13] STN EN 14630 Výrobky a systémy na ochranu a opravu betónových konštrukcií. Skúšobné metódy. Skúšanie hĺbky karbonatizácie v zatvrdnutom betóne fenolftaleínovou metódou
[14] STN EN ISO 12570 Tepelno-vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov. Stanovenie vlhkosti sušením pri zvýšenej teplote
[15] STN ISO 13822 Zásady navrhovania konštrukcií. Hodnotenie existujúcich konštrukcií
[16] Olšová, J., Briatka, P.: Ako diagnostikovať (železo)betónové konštrukcie?, Stavebné materiály, Roč. XXIII, č. 6, Jaga group, Bratislava, 2017
[17] Briatka, P., Gašparík, J.: Praktická diagnostika železobetónových konštrukcií, Materiály pro stavbu, Roč. XXIII, č. 3, Business media, Praha, 2017
[18] Ďubek, M., Bederka, M. Grinč: Identifikácia polohy betonárskej výstuže – 1, Buildustry, Roč. I, Vydanie 4, Bria Invenia, Nitrianske Rudno, 2017, ISSN: 2454-0382, str. 28-31
[19] Gajdoš, M., Briatka, P., Olšová, J.: Preventívna diagnostika – georadar, Buildustry, Roč. 1, č. 3, Bria Invenia, Nitr. Rudno, 2017, ISSN: 2454-0382, 2017, str. 29-31
[20] Briatka, R., Briatka, P.: Zatekanie – Praktická diagnostika plochých striech, Buildustry, Roč. 2, č. 1, Bria Invenia, Nitr. Rudno, 2018, ISSN: 2454-0382, str. 23-26
[21] Briatková Olšová, J., Briatka, P., Gašparík, J.: Iniciatívna pasportizácia nehnuteľnosti – Predvídavo pri výstavbe vo vašom okolí, Buildustry, Roč. 3, č. 1, Bria Invenia, Nitr. Rudno, 2019, ISSN: 2454-0382, str. 6-9
[22] Briatková Olšová, J., Briatka, P., Makýš, P.: Stavebno-technické posúdenia – o úroveň vyššie!, Buildustry, Roč. 4, č. 2, Bria Invenia, Nitr. Rudno, 2020, ISSN: 2454-0382, str. 26-28
Ak Vás to zaujalo alebo poznáte niekoho, koho by to zaujať mohlo, budeme vďační za Like & Share na Bria Invenia na Facebook-u.