Napísal: Jana Briatková Olšová & Peter Briatka
Uverejnené: 20. mája 2023
Meranie vlhkosti podlahy má zmysel ak nechcete nášľapnú vrstvu podlahy meniť krátko po jej aplikácii. To platí najmä pre tie nášľapné vrstvy, ktoré sú citlivé na vodu (tie na báze dreva) alebo na tlak vodnej pary (napr. lepené PVC alebo vinylové podlahoviny). V ostatnom čase sa dopyt po týchto meraniach zvýšil a investori aj zhotovitelia si dávajú merať / skúšať vlhkosť podlahy.
Norma STN 74 4505
Pri tvorbe normy, sme do nej zakomponovali požiadavky a skúsenosti z praxe. Článok 5.3.7 normy upravuje požiadavky na maximálne prípustné vlhkosti roznášacej alebo nosnej vrstvy podlahy. Rovnako upozorňuje na rozličné metódy merania vlhkosti.
Tabuľka 8 – Najvyššia prípustná vlhkosť cementového poteru alebo poteru na báze síranu vápenatého (anhydritu) v hmotnostných percentách v čase aplikácie nášľapnej vrstvy
Norma v čl. 5.3.8, pre podlahy so systémom podlahového vykurovania, upravuje požiadavku na maximálnu prípustnú vlhkosť. V prípade cementových poterov sa zníži o 0,5 % a v prípade poteru na báze síranu vápenatého (anhydritu) sa zníži o 0,2 %.
Okrem toho, v čl. 9.14 taxatívne vymedzuje spôsob merania vlhkosti – gravimetricky (podľa podľa STN EN ISO 12570). Iné metódy sa smú použiť len vtedy, ak sa preukázalo, že vedú k rovnakým výsledkom ako gravimetrická metóda. V tomto článku sa upravuje aj početnosť skúšok – 1 miesto na 100 m2 podlahy. Výber skúšobného miesta má vplyv na výsledok skúšky. Preto predpisuje aj polohu skúšobných miest – v kútoch miestnosti a v miestach bez prievanu, nie bližšie ako 100 mm od zvislej stavebnej konštrukcie.
Ak sa nerešpektujú maximálne prípustné hodnoty vlhkosti, hrozí poškodenie alebo až deštrukcia (znefunkčnenie) nášľapnej vrstvy podlahy. Meranie vlhkosti preto má význam, najmä ako prevencia, ale i preto, lebo výsledky majú byť súčasťou dokumentácie k odovzdávaniu podlahy podľa tejto normy a zároveň aj väčšina výrobcov podlahovín v technických listoch uvádza maximálnu prípustnú vlhkosť. Samostatnou kapitolou môžu byť v súčasnosti obľúbené vláknobetónové nosné vrstvy podlahy s hladeným povrchom. Ich nespornou výhodou je úplná eliminácia použitia samonivelizačnej vrstvy alebo aspoň minimalizovanie spotreby. Nevýhodou je však „uzavretý“ povrch, ktorý spomaľuje vysychanie tejto vrstvy.
Metódy merania:
Karbidova metóda – tzv. CM je polodeštruktívna metóda, ktorá spočíva v odbere vzorky (skúmaného materiálu) z reprezentatívnej hĺbky skúmanej vrstvy, jej predpríprave drvením a následnom umiestnení do tlakovej nádoby spolu s karbidom vápenatým (CaC2) . Pri styku CaC2 a vlhkosti (H2O) zo skúmanej vzorky dochádza ku reakcii za vzniku acetylénu (C2H2) a Ca(OH)2. Tým sa zvyšuje tlak v tlakovej nádobe, ktorý je nepriamo ukazovateľom vlhkosti vzorky.
Kvôli citlivosti metódy a bezpečnosti pri manipulácii s tlakovou nádobou sa upravuje veľkosť vzorky spravidla v hodnotách 20 g, 50 g alebo 100 g, ojedinele 10 g. Medzi veľkosťou vzorky a vlhkosťou platí nepriama úmernosť. Ak sa očakáva vysoká vlhkosť, prvá vzorka sa volí s menšou navážkou a naopak. Ďalšie navážky sa upravujú podľa získaného prvého výsledku. Popísaným spôsobom možno priamo z manometra tlakovej nádoby získať informatívny obraz o vlhkosti skúmaného materiálu. Stupnica manometra nekoriguje výsledok merania o vonkajšie vplyvy teploty. Tie sú dôležité, pretože metóda je založená na princípe tlakov plynov a tie súvisia s termodynamikou. Do hry vstupuje teplota materiálu a teplota tlakovej nádoby, a to počiatočná a konečná – po uplynutí 10 minút.
Gravimetrické meranie je založené na vysúšaní vzorky skúmaného materiálu pôsobením tepla vo vetranom prostredí. Má sa tým na mysli odvod uvoľnenej vodnej pary. Z rozdielu hmotností pred sušením a po ňom voči pôvodnej hmotnosti sa stanoví tzv. hmotnostná vlhkosť materiálu. V tomto prípade je dôležité si uvedomiť materiálovú bázu skúšanej vzorky. Napríklad anhydrit (na báze sadrovca) sa vysúša pri teplote 40 °C. Sušenie pri vyšších teplotách uvoľňuje chemicky viazanú vodu a vedie ku výraznému skresleniu výsledku.
Kapacitné meranie vlhkosti je metóda, ktorá sa teší mimoriadnej obľube. Je založená na meraní elektrických vlastností materiálov, ktoré sú závislé od obsahu fyzikálne viazanej vody (ako vodivej látky), napríklad kapacitancia. Výhodou je veľmi jednoduché a rýchle meranie. Nevýhody však v tomto prípade prevažujú výhody. Metóda je citlivá len do hĺbky niekoľkých centimetrov (zvyčajne 2-3). Metóda je citlivá na prítomnosť oceľových prvkov – prítomnosť výstuže skresľuje výsledky. Ako spôsob merania túto metódu veľmi často využívame, avšak nie na meranie vlhkosti podláh. Spravidla využívame len jej hlavnú výhodu (rýchlosť) na určenie plošnej distribúcie vlhkosti. Inými slovami, zmapujeme si konštrukciu v určitom rastri a zistíme kde sú aké približné vlhkosti.
Záver:
Ak máte záujem o kontrolu vlhkosti, 1) vyberte si správne metódu a 2) nepodceňujte detaily merania danou metódou, vyhodnotenia a interpretácie! Ak by ste mali otázky, kľudne sa na nás obráťte v rámci bezplatnej konzultácie.
Súvisiaca literatúra:
[1] STN 74 4505 Podlahy. Spoločné ustanovenia. Navrhovanie a zhotovovanie
[2] STN EN ISO 12570 Tepelno-vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov a výrobkov. Stanovenie vlhkosti sušením pri zvýšenej teplote
Ak Vás to zaujalo alebo poznáte niekoho, koho by to zaujať mohlo, budeme vďační za Like & Share na Bria Invenia na Facebook-u.