Napísal: Peter Briatka, Marek Ďubek
Uverejnené: 15. august 2017
Ako tomu bolo do roku 2016?
Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ súd napriek tomu v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania prizná stupeň preukaznosti zistení zodpovedajúcich inak zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého posudku (§ 127 O.s.p.) takým zisteniam, ku ktorým dospel na základe „posudku“ vyhotoveného nie po nariadení súdom, ale na požiadanie niektorého z účastníkov konania, nejde o procesný postup súdu zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 16/2012).
Problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v civilnom sporovom konaní sa často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní – a osobitne sa to bude týkať súkromného znaleckého posudku – však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. V tomto procese pritom došlo k podstatným zmenám.
Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý tiež nie je možné pri výklade tejto problematiky opomínať. V tejto súvislosti možno pripomenúť publikovaný názor, podľa ktorého „Aby súd mohol zodpovedne hodnotiť znalecký posudok, nesmie sa znalec obmedziť na podanie odborného záveru (teda posudku v užšom zmysle slova), ale súd musí mať možnosť z posudku poznať, z ktorých zistení znalec vychádzal a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (to znamená, že znalecký posudok musí obsahovať i nález).“
Čo sa zmenilo?
V zmysle zákona o znalcoch mohli jednotlivé strany sporu aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok. Prijatím CSP bolo od tejto koncepcie upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice. V zmysle CSP však došlo k zmene v tom, že sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť. Vďaka tejto zmene môže mať úprava súkromného znaleckého posudku za splnenia stanovených podmienok rovnocenné postavenie so znaleckým posudkom nariadeným súdom.
Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva.
Napriek rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov.
Na druhej strane je nutné poznamenať, že aj v prípade normatívnej línie preferovanej v našom civilnom procese (súkromný znalecký posudok má v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom nariadeným súdom), nepôjde o úplne rovnaké listiny. Predovšetkým z pohľadu východísk pre ich vypracovanie a rozdielnosť otázok determinovaných záujmami strán sporu.
Záver
Napriek tomu, že znalecký posudok a súkromný znalecký posudok sú si formálne rovnocenné, je jasné, že počas dokazovania v mimosúdnom alebo súdnom konaní budú zodpovedať spravidla len tie otázky sporných strán, ktoré budú vyznievať v ich prospech. Je preto dôležité, aby ste pre Vás robil skutočný profesionál, ktorý spracuje technicky silnejší posudok s lepšou argumentáciou. Ak protistrana na základe neho uzná, že súdny spor by bol ťažký a riskantný, vyhrali ste. Ak nie, pôjdete sa súdiť. Súd sa bude musieť vysporiadať s dvomi (zvyčajne protichodnými) posudkami. Tieto môžu byť spracované ihneď ako (súkromné) znalecké posudky alebo na úvod len ako nižšia verzia odborných posúdení. Ak dôjde k súdnemu sporu, s primeranými nákladmi na minimálnymi nákladmi sa dajú „povýšiť“ na znalecké posudky. Zvyčajne je potrebné vykonať dokazovanie na upresnenie záverov. Takéto súkromné znalecké posudky sa predložia súdu. Keďže sú protichodné, súd s najväčšou pravdepodobnosťou ustanoví tretieho znalca, ktorému zadá otázky navrhnuté obomi stranami sporu… A sme na začiatku. Vykonané dokazovanie a súkromné znalecké posudky majú najväčší zmysel pred samotným súdnym konaním, a to tak, aby umožnili sporným stranám mimosúdnu dohodu na základe technických argumentov. To je presne v súlade princípmi hospodárnosti, ktoré odporúčame.
Literatúra a súvisiace odkazy:
[1] https://rsmsk.sk/blog/ocenovanie-a-znalecke-posudky/kvalitny-znalecky-posudok-dokaz-sudnom-konani
[2] http://www.epi.sk/clanok-z-titulky/sukromny-znalecky-posudok-v-csp–zakladne-otazky-aktualita.htm
